Budúcnosť v rukách detí – správa z medzinárodnej konferencie

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Hands on International

11. – 14. októbra 2017 sa v ČR konala veľkolepá akcia pod hlavičkou Hands on! „medzinárodnej asociáce detí v múzeu“. Ako miesto konania boli zvolené tri historické mestá Plzeň, Písek a Praha. Spoluorganizátormi bola aj Asociace muzeí a galerií ČR a Sladovna Písek. Práve vďaka Sladovni sa konferencie mohli zúčastniť ďalší partneri z krajín V4, v našom prípade to bolo Slovenské národné múzeum s dvomi vyslanými účastníkmi.

Vďaka ŽSR sme nestihli medzinárodný vlak do Prahy a cesta sa natiahla o 3 a pol hodiny. Čakanie na Bratislavskej Hlavnej stanici sme tak strávili na predraženej káve s neochotným čašníkom, ktorý „na terase neobsluhuje“. Keďže sme do Plzne docestovali až v nočných hodinách, nestihli sme uvítací večierok v nultý deň konferencie. Za to sme však v malej divadelnej „hospůdce“ stihli najslávnejší čapovaný plzeňský nápoj s ochotným čašníkom, ktorý samozrejme aj o 22:00 hod. obsluhoval a dokázal servírovať z večerného menu asi 20-tich jedál. Ďakujeme.

Streda 11. októbra 2017, Plzeň

Druhý deň sme teda dorazili do Techmanie – vedeckého centra, ktoré sídli v historických budovách pôvodnej Škodovky. V obrovských halách sú nainštalované interaktívne vedecké prístroje a zariadenia, vďaka ktorým môžu deti pochopiť najrôznejšie fyzikálne a prírodné javy. Aktuálna výstava sa zameriavala na produkciu potravín. Zaujímavé bolo aj vizuálne digitálne štúdio verejnoprávnej ČT Déčko a súčasťou Techmánie je aj 3D planetárium.

Konferenciu otvorili prezident Hands on! Joerg Ehtreiber (riaditeľ FRida and FreD – Children’s Museum Graz, Rakúsko) a František Frýda (riaditeľ Západočeského múzea v Plzni). Vlastimil Volák (riaditeľ Techmánia Science Center) upozornil na problém digitálneho vzdelávania v opozícii k hands on múzeám a vedeckým centrám. Jana Hutníková (Asociace muzeí a galerií) sa pochválila aj najnovším úspechom AMG a to zaradením pozície edukátora v kultúrnej inštitúcii do katalógu pracovných činností. Celou konferenciou sprevádzali aj dve členky HO! Denisa Brejchová (vedúca oddelenia múzejnej pedagogiky Západočeského múzea v Plzni) a Tereza Dobiášová (riaditeľka Sladovny v Písku). Otvorenie bolo doprevádzané impozantnými tanečnými vystúpeniami detí a mládeže v podaní Tanečního studia Light z Prahy.

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Riaditeľ Hands On!

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Taneční studio Light

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Aktuálna výstava Techmanie

Kľúčové poznámky

Nasledovali dvaja rečníci so svojimi kľúčovými prezentáciami.

Architekt Oldřich Hozman predstavil „Ľudské bytosti a ich 12 zmyslov“. Nadviazal na Jana Amosa Komenského, ktorý tvrdil, že človek má 12 zmyslov. Komenský hľadal odpoveď na otázku, čo je to pravda. Jeho koncept stál na 3 pilieroch (zmysly sa dajú rozdeliť do 3 kategórií a spolu tvoria Pytagorov trojuholník). Druhým spomenutým bol rakúsky filozof Rudolf Steiner (1861 – 1925), zakladateľ antropozofie. Tvrdil napríklad, že dotyk, ako ho poznáme denne, nie je ten pravý. Skutočný dotyk je ten, keď strčíme ruku do tmavej diery a so zapchatými ušami. Ďalej hovoril, že aj fyzické zmysly je možné vnímať z ich mentálnej strany. Príkladom môže byť doska, ktorá ma na spodnej strane natiahnuté struny. Ak si na ňu ľahnete a niekto iní bude po strunách hrať, melódia prenikne priamo cez vaše telo. Steiner rozdelil 12 ľudských zmyslov na 4 mentálne (čuch, chuť, vnímanie tepla a videnie), 4 fyzické (dotyk, život, pohyb a rovnováha) a 4 zmysly pre duchovno (načúvanie, reč, vnímanie myšlienok iných/myslenie a vnímanie seba samého). Architekt Hozman na základe toho projektuje stavby, ale aj výstavy či expozície, tak, aby mohli návštevníci používať čo najviac zo svojich zmyslov.

Rovnako podnetný bol príspevok Martina Stránskeho, profesora neurológie, ktorý sa venuje vývinu detského mozgu. Popísal účastníkom, ako pracuje detský mozog, v prezentácii použil množstvo fotografií z vnútra našej nervovej sústavy, neuróny a ich spojenia, cesty informácií pri deťoch a pri dospelých a pod. Detský mozog sa učí na chybách, ale zároveň sa tým učí, ako sa má učiť. Mozog je ako knižnica, v ktorej sú usporiadané a uložené pamäťové záznamy. Pamäť potrebuje neustálu starostlivosť a údržbu, rovnako ako v knižnici. Buď ich tam máte množstvo a sú kategorizované, alebo ich máte poriedko a aj tie sú rozhádzané. „Detský mozog je pole neorané, a mama je traktor“. Najdôležitejší faktor pri vývine mozgu je spánok. Kvalitný dlhodobý spánok zabezpečí deťom správny a zdravý rast mozgu. Nasledovala však horšia časť Stránskeho prednášky a to o tom, ako sa za posledných 25 rokov zastavil rast IQ populácie (koniec Flynnovho efektu). Stabilne upadajú štandardy pre testy, zdvojnásobil sa výskyt depresií (u tínedžerov je to až 70 % nárast), 50 % percentný nárast pocitov úzkosti u študentov, 28 % nárast samovražedných sklonov. To, čo sa deje, je výsledkom éry počítačov, internetu, hier, mobilov a iPhone-ov. Deti si radšej zahrajú počítačový futbal na Playstation-e, ako by zobrali loptu a zahrali si skutočný futbal s kamarátmi na ulici. Pritom vedci zistili, že fyzický dotyk s knihou (nutnosť zobrať do ruky každý jeden list a prevrátiť ho) dáva mozgu omnoho viac impulzov, ako čítanie elektronickej knihy v mobile. Generácie sú dnes menej šťastné, ako tie predošlé. Existuje mylná predstava o expanzii moderných technológií, avšak väčšina vynálezov, ktoré obohacujú kvalitu nášho života už bola vynájdená. Tie dnešné sú už len odvodeniny odvodenín, pričom ich úspech nie je meraný zvyšovaním kvality života, ale predajom a komerčným prospechom. Ľudia sa domnievajú, že vytvoria umelú inteligenciu, ale je to mýtus. Myseľ nie je program, ktorý sa dá napodobiť, skopírovať. Myseľ je biologická záležitosť. Napríklad neexistuje v mozgu miesto, ktoré je určené na vnímanie potešenia. Je to len chemická záležitosť ako neurohormón dopamín.

Ak sa chceme vyhnúť tomuto trendu a zastaviť takéto smerovanie vývoja ľudstva, mali by sme sa pozrieť na najpodstatnejší slide Stránskeho prezentácie:

  • žiadne digitálne médiá deťom do 2 rokov,
  • deti od 2-5 rokov by mali stráviť pred obrazovkami max. 1 hodinu denne a len s dozorom,
  • deti nad 5 rokov by mali stráviť max 2 hodiny denne len s dozorom a kontrolou obsahu, nikdy nie počas jedenia a ani jednu hodinu pred spaním.
OLYMPUS DIGITAL CAMERA

12 zmyslov podľa J. A. Komenského

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

12 zmyslov podľa R. Steinera

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Z prezentácie Dr. Stránskeho

 

Po obede sme sa presunuli do Západočeského múzea v Plzni, kde sa konal blok prezentácií s témou či „Môžu alebo majú tradičné kultúrne inštitúcie adoptovať digitálne technológie“. Outi Stauffer z fínskeho Visual World Kids (ViWoKids) predstavila aplikáciu Gallerium, pomocou ktorej deti hľadajú, fotia a následne virtuálne dopĺňajú do výstavy v galérii či múzeu umenie, ktoré nachádzajú vo svojom meste. Nasledovala Yolanda van den Berg z Miffy Museum v Holandsku, ktoré funguje len 1 a pol roka a zakladá si na miniatúrnom svete známej obrázkovej knižky od autora Dick Bruna (1927-2017). Toto múzeum, či skôr veľká herňa, predstavuje zmenšeniny bežného sveta, ktorým približuje, ako veci okolo detí fungujú. Rozhodli sa urobiť „technology free“ expozíciu, teda nepoužiť žiadnu IT technológiu. I keď im hovorili, že to nie je správne, že to bude nemoderné, dodnes s tým žnú veľký úspech. Jožice Trateški zo Slovinského Múzea nedávnej histórie v Celje predstavila svoje oddelenie Detské múzeum, ktoré pôsobí od r. 1995. Sofia Dahlquist zo Stokholmskällan vo Švédsku prezentovala webstránku o histórii Štokholmu, kde si deti môžu porovnávať konkrétne časti mesta alebo budovy na rôznych starých mapách, fotografiách a pod. Databáza obsahue viac než 30 000 historických dokumentov, fotiek, umeleckých diel, piesní a filmov. Na stránkach Platsr je k dispozícii fórum pre osobné spomienky a príbehy ľudí na uchovávanie kolektívnej pamäte o Štokholme. Na stránkach WikiMini sa zase nachádza encyklopédia písaná priamo deťmi. Môžu si tu navrhnúť najobľúbenejšie miesto a napísať o ňom príbeh, osobné zážitky alebo o ňom doplniť historické fakty. Ďalej vystúpil Matthijs Vegter z Naturalis – Biodiversity Center v Holandsku. Ročne ich navštívi okolo 50.000 návštevníkov, prevažne rodiny s deťmi. Technológia môže evokovať sociálnu interakciu medzi návštevníkmi a pritom sa nemusia stať „smartfone zombíkmi“. V Natruralis chcú, aby rodiny na prehliadke komunikovali a nie hľadeli do mobilov, kvôli nejakému interaktívnemu audioguidu. V aktuálnej výstave o Tyranosaurovi Rexovi sa zamerali na zážitkové spoznávanie prehistorického sveta, napríklad aj tak, že návštevník sediaci na bicykli uháňa pred T-rexom, ktorý je premietaný na plátno za ním, takže ho vidí v spätnom zrkadle. Rodina samozrejme povzbudzuje… Posledná bola Melissa Tanner z Art Institute of Chicago predstavila tzv. Journey maker, teda miesto, kde si rodina na dotykovom displeji vyberie typ prehliadky podľa rôznych kritérií a najmä podľa tém či záujmu rodiny a stroj im vytlačí vlastnú mapu a pracovný list k vybranej prehliadke. Prístroj bol spustený v júli roku 2016 a doteraz bolo vytlačených 11.000 takýchto máp. V múzeu majú vlastnú Family room a deti do 14 rokov majú vstup zdarma.

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Sofia Dahlquist (Štokholm)

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Melissa Tanner (Chicago)

Program pokračoval návštevou Muzea loutek v Plzni, viac o ňom spomíname v inom článku.

Paralelne sa konali ďalšie prezentácie, ktorých sme sa z logických dôvodov nemohli zúčastniť. Boli to bloky a praktické ukážky:

v Techmánii:

  • Hľadanie rovnováhy medzi digitálnymi a analógovými riešeniami.
  • Ako používať a nebyť zneužitý technológiami?
  • Ako vyvinúť výstavu?
  • Ako vytvoriť multimediálnu interaktívnu zónu?
  • Ako pracovať so školami?

v Depe 2015:

  • Zóna pre hru a výrobu
  • Spúšťanie kreativity
  • Porovnanie správania sa v technologickom vs. netechnologickom prístupe
  • Pracovanie so všetkými 12 zmyslami

Večerný program sa odohrával v priestoroch DEPO 2015. Toto zaujímavé miesto vzniklo rekonštruovaním starého depa na opravu električiek pri príležitosti Plzne ako Hlavného európskeho mesta kultúry v roku 2015. Viac o ňom spomíname v inom článku… Hlavným programom bolo odovzdávanie ocenení Children in Museums Award 2017, ktoré spolu s HO! realizuje European Museum Academy (EMA). V tejto súťaži sú oceňované inovatívne a kreatívne expozície alebo programy múzeí pre deti do 14 rokov. Z desiatky nominovaných múzeí nakoniec cenu získalo Národné múzeum vedy a technológie v Štokholme.

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Children in Museums Award 2017

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

And the winner is…

Štvrtok 12. októbra 2017, Písek

Štyrmi autobusmi organizátori dopravili účastníkov konferencie do Písku vzdialeného asi 90 km. Neďaleko centra sme prechádzali cez najstarší dochovaný most v ČR (starší než známy Karlov most v Prahe). Sladovna Písek je registrovaná ako Obecně prospěšná společnost a bola založená pre účely využitia práve zrekonštruovanej budovy sladovne v centre mesta v roku 2009. Jej mottom je galerie hrou, pretože sa pomocou umenia snaží oživiť kultúrny život v meste s podporou výtvarných dielní a interaktívnych priestorov pre deti a rodiny. Vyprodukuje ročne 2-3 interaktívne expozície, väčšinou sú zamerané na knižné ilustrácie.

Hneď prvý blok sa venoval mapovaniu detsky orientovaných priestorov v Strednej a Východnej Európe. Moderátorkou bola Karey Rawitscher z Objevária v Českých Budejoviciach, ktorá zároveň predstavila české prostredie, napríklad Detské múzeum pri Moravskom zemskom múzeu v Brne alebo Pradědovo v Bludove. V bloku vystúpili práve zástupcovia partnerov z krajín V4, v rámci projektu, ktorý bol spomenutý v úvode tohto článku. Z poľského prostredia prišla Aleksandra Głowacz (z Múzea paláca Kráľa Jána III. Sobieskeho vo Wilanówe), ktorá priblížila Fórum Edukatorow Muzealnych, obdobu našej odbornej komisie pri ZMS. Gabriela Górska (Múzeum histórie mesta Zduńska Wola) popísala aktivity, ktorým sa venujú, ako napríklad spolupráca s hip-hopovými umelcami, s ktorými zhudobnili niektoré historické udalosti, alebo stolná hra, ktorú pripravili dobrovoľníci v múzeu. Z Maďarska to bola Henrietta Szira (Ludwig museum v Budapesti), ktorá spomenula napríklad projekt autobusom do Ludwig múzea. V rámci neho jedna z komerčných bánk finančne podporila prevádzkovanie autobusu, ktorým vozili deti z vidieka do múzea. Ďalej to boli hmatové výstavy pre slabozrakých a nevidiacich, ako aj programy zamerané na resocializáciu ľudí bez domova. Slovensko malo v tomto prípade dvoch zástupcov, Branislav Rezník spomenul Detské múzeum SNM, Bibianu – Dom umenia pre deti, Aurelium v Bratislave a Steel Park – kreatívnu fabriku v Košiciach. Jaroslav Hanko sa venoval predstaveniu Slovenského národného múzea, jeho dlhodobých vzdelávacích programov, systematickej podpory edukácie v múzeách SNM, ale neobišiel ani predstavenie ZMS a OKVAV.

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Karey Rawitscher (Č. Budějovice)

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Jaroslav Hanko (Slovenské národné múzeum)

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Ludwig museum v Budapešti

Druhý blok bol zameraný na „dlhodobú integráciu múzeí vo formálnom vzdelávaní“. Remigiusz Wierbicki z Muzeum Żup Krakowskich Wieliczka (soľná baňa zapísaná v zozname UNESCO) opisoval projekt Salt Children´s Academy, v ktorom sa deti učia regionálne tradície a navštevujú pritom múzeum opakovane počas troch rokov. 451 detí zo 7 škôl vo Veličke sa zapojilo v prvom kole. Na akadémii žiaci získajú index, na úvod zažijú inauguráciu a na záver dostanú diplom. Súčasťou záverečnej ceremónie je divadelné predstavenie a ako odmena sfáranie do soľnej bane. Nikola Köhler-Kroath (FRida & freD museum, Graz v Rakúsku) predstavila hneď štyri projekty: spolupráca s KLEX (o stretávaní sa so žiakmi počas vyučovania jeden krát do týždňa), spolupráca so Školou Alberta Schweitzera (o spolupráci so štyridsiatimi 14 – ročnými deťmi z rôznych národností na tému rodina, množstvo rôznych aktivít v múzeu aj škole s veľkým podujatím na záver), Gardening (skupina 25 detí zo školského klubu pracovalo na múzejnej záhrade, učilo sa o faune a flóre, navštevovalo pestovateľské trhy alebo chodili do lesa) a Cooking project (workshop pre 3-4 rodiny rôznych národností, ktoré varia a jedia spolu). Nika Damjanovič zo Slovinského Múzea a galérií v Ľubljane opisovala Little museum project, v ktorom deti navštevujú múzeum od októbra do júna. 15 detí vo veku 10 – 13 rokov počas roka pripravia výstavu, urobia si k nej plagát, vernisáž, sami sa stávajú živými sochami aj lektormi. Stretnú sa s odborníkmi v múzeu, rozdelia sa na tímy (design team, interpretation team, media and marketing team). Piaty ročník projektu práve začína, v minulých sa venovali napríklad Rimanom, architektovi Jože Plečnikovi, detskej práci (otrokárstvu) a pod. Anna Knapek z Národného múzea vo Varšave predstavila podobný projekt, avšak deti pracujú 3 a pol hodiny raz týždenne počas víkendov.

Paralelne sa konali ďalšie programy a prezentácie. Tentoraz síce pod jednou strechou Sladovny, avšak na rôznych podlažiach a krídlach tejto komplikovanej budovy:

  • 2 prípadové štúdie/dobré príklady z praxe: Implementácia sociálnej angažovanosti

  • Mravenisko – Potrava pre váš nos“ – komentovaná prehliadka výstavy

  • Kritická reflexia a diskusia: „Úloha múzeí v spoločnosti“

  • Workshop „Prežívanie príbehu – Živá hra v galérii“ – výstava „Děti Lví srdce“

  • Praktická priestorová sekcia: rozvoj malých detských priestorov.

  • Praktický workshop „Rozprávkové vozidlá“ (Storyteller Museum, Poľsko)

  • Praktický workshop: Konfrontovanie samého seba (Rijksmuseum, Holandsko)

  • Dobré praktiky (Slovenská národná galéria, Emigration museum in Gdynia, Poľsko Children’s Museum of Manhattan, USA, ZOOM, Children Museum, Rakúsko)

  • Workshop: Učenie založené na dopytovaní (Francis Winspear Centre for Music, Canada)

Záverečný program bol opäť spoločný, pre všetkých účastníkov – Parolados (z esperanta „paroladi“ – „hovoriť“). V ňom vystúpilo ďalších 7 prezentujúcich, medzi nimi napríklad Dana Al Mazrouei s projektom Sharjah Children´s Biennial (Sharjah je tretie najväčšie mesto v Spojených Arabských Emirátoch). Piaty ročník tohto projektu nesie názov „Svet je taký veľký, ako tvoja predstavivosť“. 420 detí spolupracovalo na sérii workshopov o výtvarnom stvárnení detských snov a o tom, akú by chceli vybudovať novú krajinu. Spolupracovali s množstvom umelcov a dizajnérov, workshopy sa konali v školách, komunitných centrách, nemocniciach, parkoch….. participantom projektu bolo aj UNHCR. Ďalšia prezentujúca bola Éva Birkás z Múzea výtvarného umenia v Budapešti s projektom Pallas Athena, kedy deti sami sprevádzali výstavou v dobových antických kostýmoch v rolách. Za Slovensko vystúpila Katarína Lucinkiewiczová zo zážitkovej jednodňovej Historickej ľudovej školy prof. Jozefa Mistríka v Španej doline a tiež Katarína Kosánová z dva roky fungujúceho Slovenského múzea dizajnu v Bratislave s predstavením projektu „Deti vo forme“ – tvorivými dielňami pre deti od 5 do 12 rokov k aktuálnym výstavám. Kolegyňa z Vaisseau v Štrasburgu, centra pre vzdelávanie a relax, ktoré sa venuje najmä deťom od 3 do 15 rokov priblížila rozmanité tvorivé aktivity, ktoré realizujú v priestoroch nazvaných Lab´oh. Účastníkov konferencie rozveselil Michael Hansen z Národného múzea umenia v Dánsku (súčasť Národnej galérie v Dánsku) so svojimi zaujímavými aktivizujúcimi metódami, ktoré používa pri práci s predškolákmi a veľmi malými deťmi na výstavách výtvarného umenia. Ukázal, že kreativita pri práci s touto vekovou kategóriou je nepostrádateľná. Isabell Fiedler z Künstlerhaus vo Viedni v projekte „Od myšlienky k expozícii“ spolupracovala so študentmi od 15-18 rokov a vždy s iným výtvarníkom. Tvorili a následne pripravovali aktuálne výstavy, napríklad ako reflexiu súčasného politického a sociálno-kultúrneho vývoja v médiách. Doteraz prebehli tri ročníky s názvami Future Design, Maze&Monsters a Virus Alarm.

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Parolados

slider_image_space_ENG

Slide projektu “Svet je taký veľký, ako tvoja predstavivosť“

slider_image_sea_ENG

Slide projektu “Svet je taký veľký, ako tvoja predstavivosť“

slider_image_building_ENG

Slide projektu “Svet je taký veľký, ako tvoja predstavivosť“

Presun autobusmi do Prahy sa spomalil horiacim kamiónom na diaľnici, čo spôsobilo príchod na hotel až okolo 22:00 hod.

Piatok 13. októbra 2017, Praha

Piatkový program sa odohrával v priestoroch Národnej galérie v Prahe, z veľkej časti vo Veletržním paláci, s večerným programom v Kláštore sv. Anežky České.

Po úvodných raňajkách s prezidentom HO! bolo na programe Valné zhromaždenie HO!. Nasledovala opäť kľúčová prezentácia Andreasa Heinecka s názvom „Pohár poloplný? Poloprázdny? Múzeá na rázcestí“.

Heinecke predstavil svoje prácu sociálneho podnikateľa i pohnútky, ktoré ho k tejto práci viedli. Počiatky jeho  veľkého sociálneho cítenia pomáhať ľuďom mali zrod už v detstve. Narodil sa v roku 1955 v Nemecku. Vo veku 13 rokov sa dozvedel, že jeho židovskí príbuzní z matkinej strany boli zavraždení počas druhej svetovej vojny, zatiaľ čo v otcovej rodine boli pasívni aj aktívni prívrženci nacistického režimu. Vplyv týchto životných nedorozumení v rodine v ňom vzbudzovali určité napätie i strach a spochybňovali ľudské správanie.

andreas_heinecke

Andreas Heinecke (foto: http://knowledge.insead.edu/)

Heinecke pracoval ako novinár a dokumentarista v nemeckom verejno-právnom vysielaní v 80. rokoch. Tu spolupracoval s 28-ročným novinárom, ktorý stratil zrak pri nehode. Postupne si ale začal uvedomovať, že jeho handicap berie nesprávne. Uvedomil si, že byť slepý je ďalšou formou života a obsahuje veľa možností. Primälo ho to rozmýšľať, čo robí život skutočne cenným. Heinecke získal prehľad o tom, aký by bol svet bez zraku. Začal spolupracovať s Nadáciou pre nevidiacich vo Frankfurte, kde napríklad školil nevidiacich, aby mohli pracovať v rozhlase. Chápal, že slepí ľudia sú z verejného života vylúčení a uvedomoval si, že najdôležitejším problémom nebolo slúžiť “im”, ale rozbiť prekážky medzi tými, ktorí boli slepí a tými, ktorí neboli. Tu skrsla aj jeho myšlienka programu dialógu v tme a upriamila jeho životnú cestu k sociálnemu podnikaniu. Odvtedy sa venoval hľadaniu nových spôsobov preklenutia medzery medzi ľuďmi pomocou priamej skúsenosti.
Dialóg v tme je výstava, kde návštevníkov vedú slepí sprievodcovia cez špeciálne postavené tmavé miestnosti, v ktorých sú vizuálne vnemy nahrádzané pomocou vôní, zvukov, hmatu, či teploty. Tým predstavil revolučný prístup, kedy sú nevidiaci sprievodcovia vo svojom „známom“ prostredí, ale ostatní návštevníci sú postavení do úplne „cudzieho sveta nevidiacich“. V súčasnosti sú výstavy a obchodné semináre Dialóg v tme rozvinuté po celom svete.

Heinecke spolu s manželkou vytvorili aj ďalšie projekty ako dialóg v tichu (zvukotesné prostredie a komunikácia len prostredníctvom neverbálnych znakov) a dialóg s časom (sprievodcovia sú seniori nad 70 rokov a návštevníci „zažijú“ starnutie).
Sociálne podnikanie Heinecke prezentuje na svojich prednáškach pre rôzne spoločnosti a poskytuje návody na pomoc ostatným kľúčovým zainteresovaným stranám v spoločnosti, ktoré by priniesli inovatívny prístup v ich myslení.

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Veletržní palác

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Speakri v prvom bloku

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Okružná cesta po Maroku (vo virtuálnom turistickom autobuse)

Veletržní palác je modernistická budova, v ktorej je prezentované moderné a súčasné umenie od 19. storočia. Obrovské priestory čo do výšky budovy tak aj do hĺbky pod budovou, umožnili program opäť rozdeliť na niekoľko súbežných sekcií. My sme sa zúčastnili sekcie s názvom „Sociálna angažovanosť múzeí z rôznych perspektív“.

Blok otvoril a zároveň viedol Andy Ackerman, riaditeľ Children´s Museum na Manhattane. Ich snahou je vytvoriť prostredie vhodné na včasné vzdelávanie (od najmenších detí) v celej komunite. V Manhattane je napr. 25 000 detských bezdomovcov, preto pripravili putovné múzeum, ktoré deti navštevuje priamo v uliciach. Rovnako pracujú aj s detskými pacientmi chorými na rakovinu. Po ňom vystúpila Karlien Pujnenborg z Tropenmuseum Junior v Holandsku). Predstavila projekt ZieZo Marokko, v ktorom známi holanďania (herečka, raper, modelka a pod.) s marockými koreňmi hovoria o tom, aké je to žiť medzi dvomi kultúrami. V Holandsku sú považovaní za Maročanov, v Maroku za Holanďanov. Projekt je o vytvorenej expozícii Let do Maroka, v ktorom deti (školské skupiny) nasadnú do lietadla a vystúpia v Maroku. Môžu sa dotknúť slávnej marockej mozaiky, aj si ju poskladať v tvorivej dielni, môžu ochutnať kulinárske špeciality, dotknúť sa látok a oblečení, nasadnúť do autobusu a povoziť sa po Maroku. Lektori sú v autentických oblečeniach a v roliach, napríklad ako pokladač mozaiky, a pod. Eunmi Ye z Detského múzea Národného múzea v Kórei predstavila najprv svoju krajinu ako krajinu s najväčším počtom cudzincov na svete. Od roku 2000 sa ich počet 6 násobne zväčšil. Múzeum pripravilo Culture Discovery Box, teda krabicu na spoznávanie daného etnika žijúceho v krajine. Je to putovná výstava o danej kultúre, je ponúkaná bezplatne pre múzeá či školy, ale vystavujú ich aj na námestiach a pod. Doteraz vytvorili Boxy pre vietnamskú, čínsku, mongolskú, filipínsku, uzbeckú, indonézsku, juhokórejskú a japonskú kultúru. Ďalším z rečníkov bol Jiří Fajt z domovskej Národnej galérie v Prahe. V debate, ktorá nastala, boli pomenované dve roviny sociálnej angažovanosti múzeí. Na jednej strane sú múzeá, ktoré rozdeľujú ľudí na jednotlivé kultúry (ako napr. v prípade Kórei) a snažia sa o vzájomné porozumenie etník na základe spoznania inakosti a rozdielov. Na druhej strane v debate stáli také múzeá, ktoré upozorňujú na to, že aj cudzinci žijúci v danej krajine sú jej občanmi (ako v prípade Holandských Maročanov). Prílišný dôraz na rozdiely medzi nami a snahy o multikultúrny rešpekt v ľuďoch vzbudzujú opačné pocity. Mali by sme sa viac sústrediť na to, čo nás spája ako rozdeľuje. „Existuje jediná rasa a to je ľudská rasa“. V diskusii odznela aj výzva, že múzeá by mali byť politické. Ako príklad bola použitá výstava, ktorá ľuďom približovala moslimskú kultúru v čase prezidentských volieb v USA. Nezaznel však protiargument o múzejných výstavách, ktoré boli, sú alebo budú vytvorené na politickú objednávku nedemokratických režimov. V Bejrúte (Libanon) napríklad nedávno otvorili vojenské múzeum v bývalom sídle hnutia Hizballáh, pričom však ide zjavne o prezentáciu myšlienok protiizraelského odboja. Kým v západnom svete je Hizballáh braný ako teroristická organizácia, v islamskom svete je považovaná za serióznu a legitímnu politickú stranu. Podobne nebezpečné (a na Slovensku zvlášť aktuálne) by bolo, keby sa do vedenia múzeí alebo ich zriaďovateľských orgánov dostali novodobí fašisti.

Po obede nasledoval opäť Parolados:

Curnow Harriet z Victoria&Albert Museum z Londýna predstavila programy pre rodiny a novinky v múzeu. Okrem iného sa edukačné aktivity presunuli z 3 podlažia (kde ich nikto nenašiel) do múzejnej záhrady. Vydali sa na cestu family friendly múzea a vzdelávacie programy realizujú 362 dní v roku. Tony Okely z Austrálie odprezentoval Early Start – Discovery space, čo je inštitúcia patriaca pod Univerzitu Wollongong. Priestor bol primárne pripravený pre deti do 10 rokov a ich rodinných príslušníkov. Pomocou viacerých partnerov, napríklad Rodinné služby v Illawara (Family Services Illawarra) alebo Školy ako komunitné centrá (Schools as community centers) pripravili veľký projekt nazvaný Hraj sa! Jedz! (Let´s play! Let´s eat!). Program bol zameraný na spoločné varenie a jedenie viacerých rodín, pričom sa mali deti naučiť zásady zdravého stravovania, ale aj interakcii medzi nimi a rodičmi aj medzi rodinami navzájom. Asociáciu I wonder why (Da´DeCe) z Rumunska predstavila Neamu Raluca Ruxandra. Asociáciu založila za účelom otvorenia múzeí a kultúrnych inštitúcií deťom a rodinám. Ako tím pracujú 6 rokov pomocou emócií, rozprávania príbehov, či pohybu. Po troch neúspešných snahách o založenie Detského múzea v Bukurešti sa aktuálne snažia vytvárať interaktívne expozície a putovné múzeum ako neziskovú organizáciu. Anna Codazzi pracuje v Explora – Museo dei Bambini v Ríme, ktoré je prvým súkromným neziskovým detským múzeom v Taliansku. Spomenula najmä Cesty (Journeys), čo je európsky projekt spolupráce, ktorý podporuje integráciu utečencov prostredníctvom vizuálneho umenia a divadla. V tomto bloku vystúpila aj Daniela Čarná, ktorá priblížila vzdelávacie programy v bratislavskej Kunsthalle.

V ostatných priestoroch galérie sa odohrávali:

  • Sekcia prednášok: Priestor plný možností – kreatívne stimuly
  • Praktický workshop: Ako sa predškoláci učia milovať umenie
  • Praktický workshop: Múzeum v premene
  • Workshop: Dizajnové myslenie v múzeách

Nasledovala prehliadka výstavy „Aj wej-wej – Zákon cesty“. Išlo o nadrozmerné dielo – „súsošie“ vyrobené z materiálu, z ktorého sa vyrábajú nafukovacie člny. Skulptúra znázorňovala migrantov plaviacich sa po mori. Doplnené bolo o výroky známych osobností na tému ľudskej dôstojnosti a živým tanečným vystúpením.

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Monumentálne súsošie “Aj wej-wej”

Účastníci sa potom presunuli do centra Prahy do Kláštora sv. Anežky České, ktorý bol založený pravdepodobne v roku 1231. Účastníci konferencie mohli absolvovať prehliadku nádherného gotického kláštora spolu s tvorivými aktivitami a hmatovými prvkami priamo v expozícii. Nasledovala večera a rozlúčková párty.

V sobotu sme sa vyčerpaní, ale aj pozitívne naladení, vybrali domov. Vďaka nekompromisnej predavačke v stánku na Hlavnej stanici v Bratislave a vďaka ŽSR, ktoré nám zase predĺžili cestu o nejakú tú hodinku, sme sa opäť vrátili do slovenskej reality. Ďakujeme.

NA ZÁVER:

Jedna dôležitá vec sa tiahla celou konferenciou v našich debatách. Bolo predstavených mnoho detsky orientovaných priestorov po celom svete. Boli to rôzne vedecké centrá, relaxačné a zábavné centrá, objavovne či ihriská, ale aj tradičné múzeá, ako ich poznáme u nás. Najčastejšie sa tomu všetkému hovorilo Children museum. Avšak málokto si dal námahu, aby vysvetlil, že je rozdiel medzi múzeom (ktoré má zbierkotvorný charakter) a zábavným centrom (ktoré pracuje bez zbierok a jeho primárnym cieľom je generovať zisk). Nie je predsa jedno, či interaktívnu vzdelávaciu výstavu vytvorí nezisková organizácia (ktorá na to vyčlení paradoxne viac peňazí) a keď ju urobí múzeum. Pokiaľ totiž nie je definovaný jasný rozdiel medzi múzeami a „nemúzeami“, môže sa ľahko stať, že návštevníci tento rozdiel chápať nebudú. Horšie však bude, ak budú ľudia preferovať interaktívne výstavy v “detsky orientovaných priestoroch” a o tradičné múzeá stratia záujem.

ARCHÍV

ODOBERANIE NOVINIEK

Prihláste sa na odber noviniek na stránke ZMS...