Liptovské múzeum v Ružomberku 28. 10. 2020 predstavilo svoju novú publikáciu, určenú odbornej muzeálnej, muzeologickej i širšej laickej verejnosti.
Kniha „Múzejníctvo v Liptove“, ktorého autorom je PhDr. Martin Krupa, riaditeľ múzea, zoznámi čitateľa s viac ako storočnou bohatou históriou muzeálnych inštitúcií na Liptove i pokusov, iniciatív, predstupňov organizačných foriem, spolkov a spoločností, ktoré ich založeniu predchádzali.
V spomínanom časovom rozpätí vznikli na Liptove štyri múzea, každé s osobitým zameraním a náplňou činnosti i s mnohými spoločnými črtami a aktivitami a výsledným synchrónnym efektom dokumentovania a múzejnej prezentácie prírodného, historického a umeleckého bohatstva regiónu.
Autor začína svoju históriu priblížením prvých iniciatívnych krokov miestnych nadšencov múzejníctva v Liptovskom Mikuláši a Ružomberku. V období belle époque na postavenie prvého múzea regiónu (fakticky oficiálneho múzea Liptovskej župy) vďaka svojim konkrétnym aktivitám reálne ašpirovali mikulášska Liptovská zbierka (1904) a o niečo mladšia ružomberská Liptovská muzeálna spoločnosť (1911/1912), pričom druhá spomínaná mala svoj predobraz v súkromnom Alžbetínskom múzeu bratov Kűrthiovcov (1894 – 1898). Farbisté líčenie peripetií obidvoch samostatných spoločností okolo založenia múzejného ústavu spája autor do jednej spoločnej kapitoly, venovanej ich snahám a organizačným krokom, niekedy viac, inokedy (hoci len dočasne) menej úspešným. Vďaka tomu sa mu darí načrtnúť plastický a celistvý obraz jednej významnej kultúrnej tendencie v spoločenskom živote Liptákov pred 1. svetovou vojnou.
Založením Liptovského múzea, priblížením jeho činnosti do vzniku ČSR, a tiež úspešnou mikulášskou reprízou úsilia o založenie múzea (tentokrát Múzea slovenského krasu) sa končí spoločné a synchrónne líčenie osudov liptovských múzejníkov. Každý zo štyroch nasledujúcich tematických celkov, rozčlenených do jednotlivých kapitol podľa významných etáp ich existencie, je už venovaný samostatnej histórii jednotlivých múzeí, pričom autor, samozrejme v patričnej miere, venuje pozornosť aj významným spoločným momentom a míľnikom ich odbornej činnosti a spolupráce. A tak sa čitateľ postupne zoznámi s dejinami Liptovského múzea v Ružomberku; Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši ako nástupcu Múzea slovenského krasu; takisto mikulášskeho, pôvodne literárnohistorického, dnes plnokrvného vlastivedného Múzea Janka Kráľa i Národopisného múzea v Liptovskom Hrádku so Spolkom pre záchranu hradu Hrádok, ktorého pôsobenie o dve desaťročie predchádzalo založeniu hrádockého múzea, od r. 1974 zlúčeného s Liptovským múzeom.
Samostatný celok predstavujú biografické medailóny vybraných významných osobností liptovského múzejníctva od najstarších čias až po súčasnosť. Čitateľ tak v samostatných kapitolkách spozná život a dielo Jána Hlavienku, Ivana Houdeka, Jozefa Jakubíka, Jozefa Kasanického, Artúra a Júliusa Kűrthiho, Marcela Lalkoviča, Jána Pavlíka, Jána Volka – Starohorského a Ivety Zuskinovej.
V závere sa autor stručne zamýšľa nad perspektívami múzejníctva v jeho regionálnom i globálnom rámci v súčasnej dobe razantného nástupu digitálnych technológií, ktorá je zároveň poznamenaná degradáciou kultúry a vzdelanosti, a tým aj plnohodnotnej spoločenskej (inštitucionálnej i individuálnej) objednávky, adresovanej múzeám a ich pracovníkom.
Čítanie je to veľmi príjemné, ktoré svojím pútavým, ľahkým a súčasne kultivovaným štýlom osloví každého, kto má seriózny záujem o túto oblasť kultúry v jej regionálnom rámci. Rozsah radí knihu k stredne veľkým publikáciám, no pritom je veľmi obsažná, naplnená faktami a proporčne a interpretačne vyvážená. Formát knihy a jej grafické riešenie nadväzujú na staršiu Stovku Liptovského múzea z pera kolektívu autorov, jeho pracovníkov (2013/2014), vďaka čomu dostáva záujemca do rúk neformálny a pritom veľmi sympatický edičný rad. A zároveň prvú syntetizujúcu prácu o liptovskom múzejníctve ako lokálnom a regionálnom fenoméne, v mnohých ohľadoch i obdobiach presahujúcom hranice kraja pod Kriváňom.
Vzhľadom na súčasnú epidemiologickú situáciu sa prezentácia knihy uskutočnila vo vyššie spomínaný deň, 28. 10. 2020 o 10.00, vo výhradne elektronickej podobe, formou dokrútok a priameho prenosu, ktorí mohli záujemcovia a priaznivci sledovať na facebooku Liptovského múzea v Ružomberku. Knihu predstavil jej autor, PhDr. Martin Krupa, a do života ju uviedli RNDr. Dana Šubová, CSc., riaditeľka SMOPaJ v Liptovskom Mikuláši, a PhDr. Ferdinand Uličný, DrSc., popredná osobnosť slovenskej historickej vedy a osobitne slovenskej medievalistiky, dlhoročný pedagóg Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove. Účastníkov prenosu pozdravil aj riaditeľ partnerského MJK Mgr. Jaroslav Hric.
Na úvodné predstavenie publikácie nadviazal program, ktorý je súčasťou aktuálneho inovatívneho bloku vzdelávacích a kultúrno – vzdelávacích podujatí Liptovského múzea v Ružomberku v internetovom priestore. PhDr. Karol Dzuriak previedol divákov cez vybrané expozície Liptovského múzea v jeho sídelnej ružomberskej budove a predstavil niektoré z jeho zaujímavých a cenných exponátov, Mgr. Jana Saganová priblížila výber zo vzácnych tlačí a archiválií v správe múzea, Jiří Přibyl zasvätil záujemcov do tajov odbornej práce konzervátora a reštaurátora.
Novinkou tohto vysielania bolo aj zaradenie návštevníkov – divákov facebooku do súťaže o knihu Múzejníctvo v Liptove. Pričom prví piati, ktorí správne odpovedali na položenú otázku v priebehu vysielania, dostanú darom spomínanú publikáciu.
Pracovníci Liptovského múzea v Ružomberku sa tešia na Váš záujem a ďakujú Vám za Vašu priazeň.
Viac o publikácii: https://liptovskemuzeum.sk/tlacova-sprava-nova-publikacia-liptovskeho-muzea-a-online-prehliadka-lmr/
